Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 21.07.2015 12:28:01 

... Althea Royal Gemme ...

História a štandard plemena

História

 

Dogovité plemená majú veľmi bohatú a pestrú minulosť. Premieta sa v nej dramatický vývoj niekoľkých tisícročí, osudy celých národov, ich výboje, vzostupy aj pády a taktiež osudy osobností, akými bol Džingischán, Xerxes, Alexander Veľký alebo "železný" kancelár Bismarc, ktorí stáli pri kormidle svojich národov a viedli ich k sláve alebo k pádu.

 

Nemecká doga je dôkazom chovateľského umenia, ale tiež živým svedectvom minulých rokov. V žilách dogy koluje krv predkov, ktorí sa kedysi potulovali v krutých klimatických podmienkach, v nebezpečných nehostinných výškach tibetských Himalájov. Títo pôvodní predkovia dôg a všetkých dogovitých psov prešli do dejín ľudskej spoločnosti pod súhrnným označením tibetská doga.

 

Tibetská doga pripomína svojim vzhľadom čierneho tibetského vlka, od ktorého sa odvodzuje. Vyznačuje sa mohutnou stavbou tela, bohatým osrstením, širokou hlavou a veľkými zvislými ušami. Na pohľad budila obdiv a úctu. Používala sa a snáď sa ešte používa ako strážca dobytka, obydlia a na lov turov a iných veľkých zvierat.

 

Prakolískou dogy je teda nehostinný kraj v himalájskych veľhorách. A tu niekde začína dlhá cesta plná slávy a hrôzy. Základné typické telesné a povahové vlastnosti boli dedične tak upevnené, že sa v podstate v zošľachtenej tvárnosti uchovali až do dnešnej doby. Práve tieto dedičné vlastnosti dogy pomáhajú vystopovať jej vlastné osudy v priebehu celých tisícročí, aj keď v písomných dokladoch sú veľakrát storočné medzery.

 

Najstaršia písomná správa o tibetskej doge pochádza z roku 1121 pred naším letopočtom. V čínskej knihe Šu-King sa uvádza, že kmeň Liu sídliaci v horách na západ od Číny, poslal čínskemu cisárovi Wouwangovi darom tibetskú dogu menom Ngae. Bol to pes vycvičený na prenasledovanie a zabíjanie ľudí- utečencov.

 

Tibetská doga sa s postupom času dostávala k ďalším susedným národom, do všetkých strán. Používali ju na lov veľkých zvierat a na vojenské účely. Zmenou prostredia, využitia a krížením s miestnymi druhmi psov sa jej vzhľad menil, ale základné typické znaky zostali. Ako sa dostávala do rúk ďalších a ďalších národov, menilo sa aj jej označenie.

 

Z pôvodného loveckého psa sa doga stále viac menila na psa vojenského. Stala sa symbolom sily. Starší Sumerovia a Asýrovia zdobili jej obrazom hraničné míľniky, paláce a chrámy. Chaldejského kráľa sprevádzali dogy pri jeho výbojoch. Strhávali nepriateľských jazdcov z koňov, vnášali zmätok medzi pešiakov a zrážali ich k zemi. Keď perzský kráľ Kambyses v roku 524 p.n.l. dobíjal Egypt, vrhal veľké množstvo vojnových psov na egyptských lukostrelcov. Psy prispeli k jeho víťazstvu a k rozrušeniu vyspelej egyptskej ríši. To už tibetská doga prenikla zo studených Himalájov dole do teplých nížin, do Nepálu, Indie, Perzie a až do Babylonu. Kedysi dlhosrsté psy sa prispôsobovali klimatickým podmienkam a tak sa začínajú objavovať psy krátkosrsté, ktorým v horkých subtropických podmienkach bola dlhá a bohatá srsť na obtiaž.

 

Veľký, výbušný bojovník staroveku, perzský kráľ Xerxes použil proti Grékom veľkých bojových psov. V bitke pri Salamis sa však jeho dobyvateľské sny zrútili. Bitku prehral a ako porazený útočník sa musel vrátiť domov. Časť jeho armády však bola odrezaná od jeho hlavných ťahov v oblasti Epiru. Túto krajinu obýval kmeň Molossanov, ktorí perzské vojsko pobili, ale ich psov si ponechali. Netrvalo dlho a ich psi sa stali výborným obchodným artiklom. Panovníci, kniežatá a šľachtici pokladali za otázku svojej prestíže, aby vlastnili dostatočný počet psov z Epiru, ktorým sa začalo hovoriť epirské alebo molossoidné psy. Nakoľko bol vývoz psov veľmi výnosný, mali Molossania záujem, aby im nikto nekonkuroval. Preto predávali výlučne samcov, nikdy nie feny. Vytvorili si tak monopol, ktorý bol zdrojom veľkých príjmov. Medzi kráľmi, ktoré si Alexander Veľký podrobil, bol tiež indický kráľ Porus- Sofites. Tento kráľ  bol múdrym diplomatom. Keď sa Alexandrovo vojsko približovalo, vyšiel zo svojej rezidencie cudziemu dobyvateľovi naproti a priniesol mu cenné dary, medzi nimi tiež 150 veľkých psov. Boli to psy ďaleko väčšie než epírske. Ukázalo sa, že epírske psy za sto rokov svojej domestikácie zmenšovali svoju veľkosť. Indické psy, ktoré Alexander dostal darom, boli v stavbe tela ďaleko mohutnejšie a vyznačovali sa väčšou odvahou a bojovnosťou. Týchto psov priviezol Alexander Veľký do Makedónie. Prispeli k osvieženiu krvi domácich psov. Ich potomkom sa hovorilo supermolosské dogy.  

 

Monopol sa podarilo Molossanom udržať cez sto rokov. Až keď sa molosská princezná Olympias vydala za marockého kráľa Filipa a keď sa jej v oku 356 p.n.l. narodil syn Alexander, dostala darom od svojich rodičov svorku psov. Ich potomkovia potom sprevádzali Alexandra Veľkého na jeho výbojoch do prednej Ázie a do Indie.

 

Alexander Veľký mal psov zrejme veľmi rád. Keď mu uhynul jeho posledný pes, nazval po ňom indické mesto Peritas.

 

Aj veľkí umierajú a Alexandrova ríša sa časom rozpadla. Jeho psy sa stali dedičstvom jednotlivých kniežat a tak sa dostali molosské dogy do celého sveta, do Afriky a tiež ďaleko na západ. Elyrskí námorníci- piráti ich doviezli tiež do Ríma. Tu nastúpili molosské dogy ďalšiu cestu za slávou. Rímski legionári s nimi ochraňovali hranice a používali ich v bitkách proti svojim odporcom.

 

Za predchodcov dnešných dôg sa pokladajú staré býkodavy, štváči a diviačiare, ktoré tvoria prechod medzi mohutným mastifom anglického typu a rýchlymi a obratnými chrtmi. Pod pojmom doga sa rozumel veľký silný pes, ktorý nemusel patriť k žiadnej rase. Neskôr označovali názvy ulmská, anglická alebo dánska doga, štváč, diviačiar a veľká doga rôzne typy týchto psov podľa farby a veľkosti.

V roku 1878 sa v Berlíne uzniesol sedemčlenný výbor zložený z angažovaných chovateľov a rozhodcov, pod vedením Dr. Bodinusa, zhrnúť všetky vymenované varianty pod jeden názov „nemecká doga“. Tým bol položený základný kameň pre chov samostatného nemeckého plemena.

V r. 1880 bol v rámci výstavy v Berlíne po prvý raz stanovený štandard dogy, o ktorý sa od r.1888 stará „Deutsche Doggen Club 1888 e.V.“ V priebehu rokov bol niekoľkokrát zmenený. Tento platný štandard zodpovedá predlohám FCI.

-------------------------------------

 

 

 

Šandard plemena

 

Deutsche Dogge

 Pôvod : Nemecko

 Použitie : sprievodný, strážny a obranársky pes

Klasifikácia : 2. skupina pinče a bradáče, molosy, švajčiarske salašnícke psy a ďalšie plemená; sekcia 2.1 molosy, dogovité psy, bez skúšky

 

Dátum publikovania platného štandardu: 13. 3. 2001

 

Krátky prehľad histórie : za predchodcov dnešných dôg sa pokladajú staré býkodavy, štváče a diviačiare, ktoré tvoria prechod medzi mohutným mastifom anglického typu a rýchlymi a obratnými chrtmi. Pod pojmom doga sa rozumel veľký silný pes, ktorý nemusel patriť k žiadnej rase. Neskôr označovali názvy ulmská, anglická alebo dánska doga, štváč, diviačiar a veľká doga rôzne typy týchto psov podľa farby a veľkosti. V roku 1878 sa v Berlíne uzniesol sedemčlenný výbor zložený z angažovaných chovateľov a rozhodcov, pod vedením Dr. Bodinusa, zhrnúť všetky vymenované varianty pod jeden názov „nemecká doga“. Tým bol položený základný kameň pre chov samostatného nemeckého plemena.

V r. 1880 bol v rámci výstavy v Berlíne po prvý raz stanovený štandard dogy, o ktorý sa od r.1888 stará „Deutsche Doggen Club 1888 e.V.“ V priebehu rokov bol niekoľkokrát zmenený. Tento platný štandard zodpovedá predlohám FCI.

 

Ceľkový vzhľad: nemecká doga spája vo svojom ušľachtilom vzhľade veľkosť s mohutnou a harmonickou stavbou, hrdosťou, silou a eleganciou. Substancia kombinovaná s ušľachtilosťou, harmonickým výzorom, líniami správnych proporcií, ako aj mimoriadne výraznou hlavou, pôsobí na pozorovateľa ako dokonalá socha. Je to Apolón medzi psami.

 

Dôležité proporcie: stavba tela pôsobí takmer kvadraticky, čo platí hlavne pre psov. Dĺžka trupu (od špice hrudnej kosti po sedacie hrbolce) nemá byť väčšia ako výška v kohútiku o viac ako 5% pri psoch, sučky nemajú mať rozdiel väčší ako 10%. Psy majú mať výšku v kohútiku minimálne 80 cm, sučky minimálne 72 cm.

 

Povaha: priateľská, milá a prítulná k majiteľovi, zvlášť k deťom, zdržanlivá k cudzím. Vyžaduje sa sebavedomý, smelý, ľahko ovládateľný, učenlivý sprievodný a rodinný pes, s vysoku hranicou dráždivosti a bez agresívneho správania.

 

Hlava: v harmónii so stavbou tela pretiahnutá, úzka, markantná, výrazná, jemne modelovaná, zvlášť časť pod očami, nadočnicové oblúky sú dobre vyvinuté, ale nevystupujú. Vzdialenosť od špičky ňucháča po výrazný čelový sklon má byť taká istá ako od čelového sklonu po málo vyvinutý výbežok medzitemennej kosti. Horné línie papule a temena majú byť paralelné. Pri pohľade spredu má hlava pôsobiť úzko, pričom chrbát nosa je široký. Svalstvo na lícach je málo výrazné, v žiadnom prípade nesmie vystupovať.

 

Ňucháč: dobre vyznačený, skôr široký ako okrúhly, s veľkými nosnými dierkami. Musí byť čierny s výnimkou čierno-bielo škvrnitých dôg. Tieto majú mať čierny ňucháč, ale škvrnitý a mäsovosfarbený sa toleruje.

 

Papuľa: hlboká a hranatá. Dobre vyznačené kútiky. Tmavo pigmentované pysky. Čierno-bielo škvrnité dogy môžu mať neúplne pigmentované alebo mäsovosfarbené pysky.

 

Čeluste, chrup, zuby: dobre tvarované, široké čeluste. Zdravý, silný a úplný chrup, nožnicový zhryz. (42 zubov podľa zubného vzorca).

Oči: stredne veľké, pokiaľ možno tmavé, so živým, múdrym a priateľským výrazom, mandľového tvaru s priliehajúcimi viečkami. Modré dogy môžu mať svetlejšie oči. Čierno-bielosfarbené dogy môžu mať svetlejšie oči alebo oči rôznej farby.

 

Uši: prirodzene visiace, vysoko nasadené, stredne veľké, predné okraje sa dotýkajú líc.

 

Krk: dlhý, suchý, svalnatý. Dobre vytvarovaný v nasadení, zužuje sa k hlave, klenutá šija. Nesený vztýčený, naklonený mierne dopredu .

 

 

Telo

 

Kohútik: najvyšší bod mocného tela. Tvoria ho hrebene lopatiek, ktoré presahujú tŕňe chrbtice.

 

Chrbát: krátky a pevný, v takmer rovnej línii nepatrne klesá smerom dozadu. Bedrá mierne klenuté, široké, svalnaté.

 

Kríže: široké, svalnaté, od krížovej kosti ku koreňu chvosta mierne klesajú a plynule prechádzajú do koreňa chvosta.

 

Chvost: dosahuje po päty. Vysoko nasadený, hrubý v koreni, ku koncu sa rovnomerne zužuje. V pokoji je zvesený v prirodzenom oblúku, pri vzrušení alebo v behu zdvihnutý a trocha šabľovito zahnutý, ale nie výrazne nad líniu chrbta. Chvost s kefkou je nežiadci.

 

Hrudník: dosahuje po lakte. Dobre klenuté, dozadu siahajúce rebrá. Hrudník dobrej šírky, s výrazným predhrudím.

 

Spodná línia: brucho vtiahnuté, so spodnou časťou hrudníka tvorí pekne klenutú líniu.

 

 

Predok

 

Plecia: svalnaté. Lopatka je dlhá a šikmo uložená, tvorí s ramenom uhol medzi 100 a 110°.

 

Ramená: silné a svalnaté, dobre priliehajú, majú byť trocha dlhšie ako lopatky.

 

Lakte: nemajú byť vtočené ani vytočené.

 

Predlaktia: silné a svalnaté, pri pohľade spredu a zboku úplne rovné.

 

Kĺby nadprstia: silné, stabilné, len nepatrne sa odlišujú od štruktúry predlaktí.

 

Nadprstia: silné, pri pohľade spredu rovné, pri pohľade zboku smerujú iba mierne dopredu.

 

Predné labky: okrúhle, vysoko klenuté, dobre uzavreté (mačacie labky). Pazúriky krátke, silné, pokiaľ možno tmavé.

 

Zadok: celá kostra je pokrytá silným svalstvom zaoblujúcim kríže, bedrové kĺby a stehná. Mohutné, dobre zauhlené zadné končatiny sú pri pohľade zozadu paralelné s prednými končatinami.

 

Stehná: dlhé, široké, s mohutným svalstvom.

 

Kolená: mocné, postavené takmer zvislo pod bedrovými kĺbmi.

 

Predkolenia: približne také dlhé ako stehná, svalnaté.

 

Päty: silné, stabilné, ani vtočené ani vytočené.

 

Podpätia: krátke, mocné, postavené takmer zvislo k zemi .

 

Zadné labky: okrúhle, vysoko vyklenuté a dobre uzavreté, mačacie labky. Pazúriky krátke, silné, pokiaľ možno tmavé.

 

Pohyb: harmonický, pružný, priestranný, pružný, končatiny sa musia pohybovať paralelne.

 

Koža: tesne prilieha, jednofarebné psy sú dobre pigmentované.

Rozdelenie pigmentu čierno-bielych psov tvorí podklad pre škvrny. Osrstenie

 

Vlastnosti: veľmi krátka a hustá srsť, tesne priliehajúca a lesklá.

 

Farby: nemecké dogy sa chovajú v troch samostatných variantoch: žlté a pásikavé, škvrnité a čierne, modré.

 

Žlté: svetlozlatožltá až sýta zlatožltá, čierna maska je žiaduca. Nežiaduce sú malé biele znaky na hrudi a prstoch.

 

Pásikavé: farba podkladu svetlozlatožltá až sýtozlatožltá, s čiernymi, pokiaľ možno pravidelnými pásikami, jasne vykreslenými a prebiehajúcimi v smere rebier . Žiaduca je čierna maska. Nežiaduce sú malé biele znaky na hrudi a prstoch.

 

Čierno-bielo škvrnité (tzv. tigrované dogy): farba podkladu je čisto biela, pokiaľ možno bez špiniek, s potrhanými, lakovočiernymi škvrnami rôzneho tvaru rozdelenými po celom tele. Nežiaduce sú sivé a hnedasté škvrny.

 

Čierna: lakovočierna, biele znaky sú prípustné, sem patria aj plášťové tigre, ktoré majú čiernu v tvare plášťa na tele a papuľa, krk, hruď, brucho, končatiny a koniec chvosta sú biele, ako aj dogy so základnou farbou bielou a veľkými čiernymi platňami (platňové dogy).

 

Modrá: čistá oceľovomodrá, biele znaky na hrudi a labkách sú prípustné.

 

Chyby: každá odchýlka od vymenovaných bodov sa má posudzovať ako chyba, ktorej hodnotenie priamo závisí od veľkosti odchýlky. To platí zvlášť pre tieto odchýlky:

Celkový vzhľad: chýbajúci pohlavný výraz, chýbajúca harmonickosť, príliš ľahká alebo hrubá stavba.

 

Povaha: nedostatok sebavedomia, nervozita, nízka hranica dráždivosti.

blínie hlavy nie paralelné, jablková hlava, klinová hlava, príliš výrazný stop, veľmi vyvinuté žuvacie svaly.

 

Papuľa: špicatá, nevyvinuté, príliš ovisnuté (plieskajúce) pysky. Preliačený chrbát nosa, rímsky a orlí nos.

 

Chrup: všetky odchýlky od úplného chrupu, tolerujú sa iba chýbajúce PM1 v spodnej čeľusti. Nepravidelné postavenie jednotlivých rezákov, pokiaľ zhryz zostáva zachovaný, príliš malé zuby, kliešte.

 

Oči: voľné viečka, príliš červené žmurky, svetlé, pichľavé, jantárové oči, vodovomodré alebo rôznofarebné oči pri jednofarebných jedincoch. Oči príliš ďaleko od seba alebo štrbinové oči, vystupujúce alebo zapadnuté oči.

 

Uši: príliš vysoko alebo nízko nasadené, odstávajúce alebo plocho ovisnuté.

 

Krk: krátky, hrubý alebo jelení krk, voľná koža alebo lalok.

 

Chrbát: poklesnutý, kaprí, príliš dlhý, dozadu stúpajúca chrbtová línia.

 

Kríže: prudko klesajúce alebo vodorovné.

 

Chvost: príliš hrubý, dlhý, krátky, nízko nasadený. Nesený vysoko nad líniou chrbta, hákovitý, zahnutý nabok alebo stočený. Zalomený, na konci zhrubnutý alebo zlomený chvost.

 

Hrudník: ploché alebo súdkovité rebrá. Nedostatočná šírka alebo hĺbka, príliš vystupujúca hrudná kosť.

 

Spodná línia: povolená línia brucha, ovisnuté struky.

 

Predné končatiny: málo zauhlené. Slabé kosti, málo svalstva. Postavené inak ako zvislo.

 

Plecia: voľné, alebo ťažké. Strmo uložené lopatky.

 

Lakte: voľné, vtočené, alebo vytočené.

 

Predlaktia: zahnuté, zhrubnuté nad zápästným kĺbom.

 

Kĺby, nadprstia: zhrubnuté. Výrazne voľné, podlomené.

 

Nadprstia: príliš šikmé alebo strmé.

 

Zadné končatiny: otvorené alebo prehnané zauhlenie. Kravský, úzky alebo súdkovitý postoj.

 

Päty: zhrubnuté, nestabilné.

 

Labky: ploché, roztiahnuté prsty, vlčie pazúriky.

 

Pohyb: málo výdatný, viazaná akcia, častý alebo stály mimochod, neharmonická akcia predných a zadných končatín.

 

Vlastnosti osrstenia: Drsná srsť, tupá srsť.

Žltá farba: Sivožltá, modro žltá, farba izabel alebo špinavožltá.

Pásikavá farba: Základná farba strieborno modrá alebo izabel, rozmazané pásiky.

Čierno-bielo škvrnitá farba: Sivomodro škvrnitá základná farba, väčšie sivožlté alebo sivomodré plochy.

Čierna farba: Žlto, hnedo alebo modročierna farba.

Modrá farba: Žlto alebo čierno modrá farba.

 

Hrubé chyby

Povaha: Plachý.

Ňucháč: Rozdelený.

Chrup: Kliešťový zhryz.

Oči: Ektropium alebo entropium.

Chvost: Zalomený chvost.

 

Vylučujúce vady

Povaha: Agresivita, hryzenie zo strachu.

Ňucháč: Mäsovo sfarbený, rozdelený.

Čeľuste/zuby: Predhryz, podhryz, krížový zhryz.

Farby: Žlté alebo pásikavé dogy s bielou lysinkou, golierom, ponožkami a špičkou chvosta. Čierno-bielo škvrnité: albíny, hluché dogy, porcelánové tigre s prevažne sivými, modrými, žltými alebo pásikavými škvrnami a modré tigre, ktoré majú čierne škvrny na sivom podklade.

http://www.dogous.cz/index.php?clanek=9#barvy

 

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.

TOPlist